Ostrov Vulcano je najzaujímavejší zo siedmich obývaných Liparských, resp. Eolských ostrovov. Eol bol grécky boh vetrov, ktorý podľa bájí mal sídlo práve na ostrove Vulcano, preto z tohto ostrova mali vždy ľudia veľkú hrôzu. Ako všetky Liparské ostrovy je vulkanického pôvodu a možno na ňom mimoriadne dobre študovať sopečné javy. Z tohto dôvodu sa stal obľúbeným miestom všetkých vulkanológov.  Posledný výbuch trval od roku 1888 do roku 1890. Ostrov Vulcano leží necelých 30 km od severného pobrežia Sicílie. Nájdete na ňom exotickú prírodu, známe bahenné sírne jazierko s liečivými účinkami predovšetkým pri problémoch s reumatizmom, polovyhasnutý 391 m vysoký dymiaci kráter a veľa iných fumarol, tajomné útvary v "Údolí príšer", často vyhľadávané pláže s čiernym pieskom a nadmerne teplou rádioaktívnou vodou, odkiaľ z hlbokých podmorských žriedel dokonca vystupuje para. Ostrov Vulcano s iba 400 obyvateľmi je takmer nedotknutý súčasnosťou. Z ostrova Vulcano je vynikajúce lodné spojenie i na ostatné ostrovy, z ktorých by ste určite nemali vynechať zvlášť návštevu najobývanejšieho ostrova Lipari s veľmi bohatou históriou a nočný výlet na stále činnú sopku Stromboli s pravidelnými sopečnými erupciami.

Trajekt: z Milazza. Letisko: Catania
 

Farebné koráliky v Tyrhenskom mori
Žltá a červená zo síry na Vulcane, biela z pemzy a čierna z obsidianu na Lipari, zelená z papradieho údolia na Saline, fialová farba skál na Alicudi, červená láva na Stromboli, biela z nízkych domčekov na Panarei, žltá množstvom kručinky na Filicudi, modrá, tyrkysová, zelená farba mora.

Všetky ostrovy sú vrcholky mohutných vulkanických vyvrelín, ktoré sa udiali pred mnoho miliónmi rokov a zdvíhajú sa z hlbokého morského dna.

Ostrovy ležia vo vzdialenosti 30 – 80 km od Sicílie a majú celkom 12 000 obyvateľov. Svoje meno získali po gréckom bohu Eolovi a preto sa nazývajú aj Eolské ostrovy. Vzhľadom na klimatické podnebie a zaujímavé pobrežie s priezračnou morskou vodou a romantickú krajinu, v ktorej dominujú neskrotné sopky sa ostrovy tešia stále narastajúcemu záujmu turistov.

Podnebie
Zemepisná poloha Liparských ostrovov zaručuje výnimočne miernu klímu. Teploty sú prijateľné vďaka sviežim vetrom. Kúpanie je možné až mája až do konca októbra. V zimných mesiacoch teplota neklesne pod 12 °C.
Dôležitým klimatickým faktorom je ročné rozdelenie zrážok. Obdobie dažďov je v mesiacoch november až február. Zrážky v lete sú veľmi výnimočné.

Poľnohospodárstvo
Pôda je vzhľadom na svoj vulkanický pôvod veľmi úrodná. Medzi holým porastom sa rozkladajú úrodné zóny s vinicami, olivovými hájmi a svätojánskym chlebom. V dedinkách sa nájdu datľovníky, figovníky a kaktusy. Veľké vinice sa nachádzajú na ostrovoch Lipari a Salina. Jedno z najcennejších vín je malvázia.

Fauna
Jediné v prírode voľne žijúce zviera je divoký králik a divoká koza. Vtáci sú ojedinelí.

Obchod
Hlavnými vývoznými produktmi Liparských ostrovov sú hrozienka, víno, olivy, figy a kapary. Ďalej kyselina bórová. Veľký význam má aj rybárstvo. Lovia sa najmä sardinky, tuniaky a mečúne.

História
Dvojfarebné hlinené črepy, ktoré boli nájdené v blízkosti dedinky Castellano poukazujú na mladšiu dobu kamennú, tzv. ”stentinello – kultúru”. K najväčšiemu hospodárskemu rozkvetu obyvateľov ostrova Lipari dochádza v súvislosti s ťažbou obsidiánu – vulkanického skla, z ktorého sa vyrábali zbrane a náradia. Obsidián sa vyvážal do celého západného Stredomoria.
K osídľovaniu gréckymi kolonistami, ktorí prišli zo Sicílie došlo v 6. storočí pred n. l.
V roku 252 pred Kristom nasledovala nadvláda Ríma. Ostrovy boli oporným bodom rímskej flotily a neskôr miestom vyhnancov.
V roku 836 došlo k ich obsadeniu Saracénmi. V roku 1080 ich vystriedali Normani, ktorí vybudovali na ostrove biskupské sídlo. V roku 1544 boli ostrovy dobyté a spustošené tureckými loďami. Ich obyvatelia boli odvlečení ako otroci. V roku 1610 sa stali ostrovy súčasťou kráľovstva Sicílie a do roku 1881 vzrástol počet obyvateľov na 25 000. Od tejto doby sa počet znížil na 12 000.

Vulcano je najzaujímavejší zo siedmych obývaných Liparských, alebo Eolských ostrovov. Eol bol grécky boh vetrov, ktorý podľa bájí mal svoje sídlo práve na ostrove Vulcano, preto z tohto ostrova mali vždy ľudia veľkú hrôzu. Ako všetky Liparské ostrovy je vulkanického pôvodu (rovnako ako Kanárske ostrovy) a možno na ňom mimoriadne dobre študovať sopečné javy. Z tohto dôvodu sa stal obľúbeným miestom všetkých vulkanológov. Posledný výbuch trval od 1888 do roku 1890. Ostrov Vulcano leží iba 30 km od severného pobrežia Sicílie. Nájdete na ňom exotickú prírodu, známe bahenné sírne jazierko s liečivými účinkami predovšetkým pri reumatických problémoch, polovyhasnutý 391 m vysoký dymiaci kráter a veľa iných fumarol, tajomné útvary v “Údolí príšer”, často vyhľadávané pláže s čiernym pieskom a a nadmerne teplou rádioaktívnou vodou, odkiaľ z hlbokých podmorských žriediel dokonca vystupuje para. Raritou ostrova je prírodný bahenný kúpeľ, sírnaté bahno s bublinkami plynov. Prisudzujú sa mu takmer zázračné účinky, liečivé reumatické problémy, rôzne alergie a ekzémy. Hneď  vedľa, priamo v mori vyviera termálny perličkový kúpeľ. Všetko prirodzené, bez akéhokoľvek zásahu ľudskej ruky! Celodenný lístok za použitie bahien je € 0,6. Teplé minerálne pramene vyvierajú priamo v mori. Vstup je voľný. Priemerná teplota bahna sa pohybuje od 30° do 40° C. Ostrov Vulcano s iba 400 obyvateľmi je takmer nedotknutý súčasnosťou. Z ostrova Vulcano je vynikajúce lodné spojenie i na ostatné ostrovy, z ktorých by ste určite nemali vynechať obzvlášť návštevu najobývanejšieho ostrova Lipari s veľmi bohatou históriou a nočný výlet na stále činnú sopku Stromboli s pravidelnými sopečnými erupciami.

Trajekt: Z Milazza. Letisko: Catania.

Výstup na kráter sopky VULCANO - € 3/os.
* GRAN CRATERE – najväčším lákadlom pre každého návštevníka ostrova. Samotný kráter, ležiaci na vrchole sopky, má tvar misy hlbokej 80 m a až 500 m širokej. Teplota fumarolov, ktoré unikajú z puklín sopečného povrchu, sa pohybuje medzi 350 až 500 °C. V kráteri sopky a jeho okrajoch sú nápadné pestré usadeniny fumarolových nerastov, hlavne žltej síry a oranžového readoru, ktoré tvoria väčšinou práškovité povlaky pozdĺž puklín, z ktorých uniká para, kysličník uhličitý, siričitý, dusík, kyslík, vodík a iné.

Posledná erupčná činnosť Fossi (jama) je z roku 1888 – 1890. V tejto dobe prišlo k väčšiemu výbuchu v auguste 1888. Prúdy horúcej lávy a kamene, ktoré sopka vyvrhla zničili domy a všetko rastlinstvo. Obyvateľstvo muselo zutekať. Sopečná činnosť sa s rôznym stupňom sa udržala až do r. 1890, kedy sa konal posledný veľký výbuch. 15. mája bolo z krátera vyvrhnutých viac ako 100 000 ton kamenia.

Súčasná sopečná činnosť je pod neustálou kontrolou odborníkov z geofyzikálneho observatória.

Sopku vysokú 386 m zdoláte približne za 40 minút. Odporúčame pevnú obuv, najmä pre odvážlivcov, ktorí budú schádzať až do krátera sopky. Od 1. 8. 2002 je výstup na sopku spoplatnený na 3 EUR/os.

* VULCANELLO – je polostrov na severe Vulcana s výškou 102 m. Vzniklo v roku 183 pred Kristom podmorským výbuchom medzi ostrovmi Lipari a Vulcano. Posledný výbuch na Vulcanelle sa udial niekedy medzi 16. -17. storočím.

* Údolie monštier. Tu stuhla láva a s pôsobením mora a vetra vytvorila v dume s čiernym pieskom naozaj zaujímavé útvary, kde pomocou vlastnej fantázie možno pozorovať rôzne zvieratá.

Okruh ostrovom VULCANO
• Vstup do Konskej jaskyne
• Plavba loďkou spojená s kúpaním v oblasti GELSO
• Cena € 13, deti do 6 rokov € 6,50

Celodenná plavba loďou spojená s kúpaním
• VULCANO – FILICUDI – ALICUDI - € 26/os.
• VULCANO – PANAREAI - € 16/os.
• VULCANO – STROMBOLI - € 25/os.
• VULCANO – STROMBOLI - € 52/os.
s výstupom (výstroj vlastná)
• VULCANO - LIPARI - SALINA - € 18/os.

Individuálne cestovanie po ostrovoch
Medzi jednotlivými ostrovmi premáva pravidelná lodná doprava. Cena trajektov je od € 1,50 (podľa vzdialenosti).

Výlet na hlavný ostrov LIPARI (5.hod.)
Návšteva katedrály, múzea - € 4/os.

Motorové rogalo
(s pilotom) štartujúce z mora. Let ponad ostrovy s vyhliadkou do kráteru VULCANO. Cena od € 35/15 minút letu (júl – august)

Potápanie
Potápanie pre držiteľov medzinárodného preukazu. Výstroj si môžete zapožičať priamo na mieste.

Poplatky požičovní
• bicyklov ( € 5/deň )
• motoriek (€ 20 - 30/deň )
• člnov ( € 50/deň )

Hlavný a najväčší ostrov, podľa ktorého bolo pomenované celé súostrovie. Ako všetky susedné ostrovy, aj ostrov Lipari je vulkanického pôvodu. Dnes sa vulkán prejavuje vo forme horúcich prameňov.

Pozostatkom sú aj mohutné ložiská obsidiánu a pemzy, dodnes ťažených na severe ostrova. Liparská pemza patrí k najlepším na svete. Okrem kozmetiky sa používa aj v priemysle ako leštiaci a brúsiaci prostriedok. Ťažili ju trestanci a vyhnanci, ktorí prašnému vulkanickému svahu dali meno ”l‘inferno bianco” (biele peklo).

V južnej časti východného pobrežia ostrova sa nachádza mestečko Lipari s 4 500 obyvateľmi. Toto malebné biskupské sídlo je obklopené dvomi prístavmi ”MARINA CORTA” a ”MARINA LUNGA”. V starom centre mesta nájdeme hradby z 13. – 14. storočia. Na južnej strane prístavu stojí na vyčnievajúcej sklade hrad z doby 16. storočia. Hrad obklopuje katedrála z roku 1654 a aj 3 ďalšie kostoly.  

Odporúčané výlety:
Katedrála, Eolské archeologické múzeum, nové mestečko Lipari, náleziská obsidianu.

Panarea, najmenšia z Liparského súostrovia leží severovýchodne od ostrova Lipari. Blízke ostrovčeky v dávnej dobe tvorili s Panareou jeden veľký ostrov, ktorý bol v staroveku známy pod menom ”EUONIMO”. Výbuchom sopky v roku 126 pred Kristom došlo k jeho zničeniu a vzniku Panarei tak, ako ju vidíme dnes.

Tri malebné dedinky DITELLA, SAN PIETRO a DRANTO ležia na východnom pobreží ostrova. Na jeho južnom špici – PUNTA MILAZZESSE boli odhalené v roku 1948 základy 23 domov z doby bronzovej zo 14. storočia pred n. l.

Ostrov Panarea nazývajú aj ”súostrovie v súostroví” alebo ”ostrov mladých ”ALLA MODA” je považovaný za najkrajší a najdrahší v súostroví. Architektúra domčekov je neeurópska, biele omietky, modré nátery okien a dverí. Úzke krivolaké uličky bez jediného auta. Mladí ľudia chodia bosí a všetci, vrátane mužov nosia ”pareo”. Pouličné osvetlenie tu neexistuje. Na noc vykladajú majitelia domov a hotelov do okien petrolejové lampy.

Sopka Stromboli, ktorej červenú, ohnivú žiaru je vidieť už zďaleka, patrí k jednej z mála činných sopiek v Európe.

Je to jediná sopka s pravidelnými erupciami, ktoré prebiehajú v 15 až 30 minútových intervaloch.

Ostrov dostal svoj názov od Grékov ”STROMBOS”, a to pre svoj kužeľovitý tvar.
Najvyšším vrcholom ostrova je ”SERRA VANCURA” (924 m), vyhasnutý vulkán, na ktorého severnom svahu sa vytvoril nový činný kráter. Po strmom 35^o svahu na severozápade stekajú prúdy lávy do mora, tzv. cesta ohňa (SCIARA DEL FUOCO). Viac sopečných výbušných otvorov sa nachádza na okraji kráterovej plošiny, ktoré vybuchujú pravidelne, ale v rôznych časových intervaloch.

Posledný výbuch, ktorý zasiahol dedinky bol v septembri 1930. Sopka chrlila obrovské množstvo kamenia až do Ginostry (najvzdialenejšia časť ostrova) kam dovtedy viedol chodníček z mestečka. Ginostra je teraz dosiahnuteľná len z mora a to len za pekného počasia.

Keď je more rozbúrené, zostáva Ginostra odrezaná od sveta. Aj veľké lode kotvia v jej blízkosti a potom obyvatelia Ginostry prichádzajú na ”bárkach” pre turistov. Uvíta vás prístav z nápisom ”najmenší na svete” a potom vás domorodci za pomoci somárikov vyvedú do mestečka.

Veľmi populárny medzi turistami je výstup na kráter sopky, trvajúci približne 3 hodiny.

Salina leží asi 4 km severozápadne od ostrova Lipari. Nachádzajú sa tu dva vyhasnuté krátery. Obyvatelia žijú v troch dedinkách. S.MARINA SALINA na východnom pobreží, MALFA na severnom, RINELLA na južnom. V oblasti Lingua sa ešte nachádza jazierko, kde sa ťažila soľ.

Gréci ostrov nazývali ”DIDYME” podľa dvoch vrchov pripomínajúcich dva kužele delené úzkou nížinou.

Salina, ako jediná zo 7 ostrovov bola obdarovaná prírodou najcennejším darom – vodou, vďaka ktorej sa tu rozrástla papradia hora, gaštany, píniové háje, čučoriedky a kapary a fichi d‘india (chutné plody kaktusu).

Tu sa zrodila, produkuje a vyváža do celého sveta malvázia, jedinečné nasladnuté víno.

Ostrov Filicudi sa skladá z troch vyhasnutých kráterov, ležiacich 20 km od Saliny. Podobá sa veľkému kužeľu, ktorého najvyšší vrchol je FOSSA DELLE FELCI (773 m).

Obyvatelia žijú v dvoch prístavných dedinkách FILICUDI PORTO a PECORINI.

Okrem rybolovu sa uplatňuje poľnohospodárstvo na terasovitých políčkach.

Pravdepodobne prví obyvatelia prišli už pred 4000 rokmi.

Filicudi spolu s Panareou je považovaný za raj pre potápačov.

Alicudi je najzápadnejší ostrov súostrovia. Má tvar malého kužeľa, najvyšší vrchol FILO DELL ARPA dosahuje 675 m.

Pôvodne sa nazýval ERICUSA. Západná strana je neskutočne strmá a holá. Na východnej strane sú domy, ktorých obyvatelia žijú z produkovania olív, kapár a lovu langúst.

Vázy a predmety z vykopávok zo 4. storočia pred n. l., ktoré boli nájdené dokazujú skoré osídlenie ostrova.

Pekný a divoký, nenakazený masou turistov, plný chodníkov a schodov obrastených kaktusmi je dnešný ostrov Alicudi.