Povrch
24.090 km2
vrátane ostrovov Sanť Antioco, San Pietro, Asinara, La Maddalena,
Caprera a ďalších menších ostrovov.
Populácia
Asi 1.600.000 obyvateľov. Prítomnosť človeka možno datovať do
doby 17.000 rokov pr. n. l., ale pôvod Sardínčanov je ešte i dnes
zahalený tajomstvom.
Hlavné mestá provincií:
Cagliari, hlavné mesto (212.000 obyvateľov), Sassari (122.000
obyvateľov), Nuoro (36.000 obyvateľov), Oristano (33.000 obyvateľov).
Je tu 365 obcí.
Pobrežie
1.896 km vrátane ostrovov, čo zodpovedá 1/4 celého obvodu pobrežia
Talianska. Vysoké útesové a obťažne prístupné pobrežia sa nachádzajú
v severozápadnom sektore v Capo Caccia, v blízkosti Alghera, na východe
v zálive Orosei, na juhovýchode a v Sulcis. Žulové pobrežie, ktoré
je nižšíe a prerušované častými plážami, sa nachádza predovšetkým
na severozápade, v Gallure. Najkrajšia je Costa Smeralda (Smaragdové
pobrežie), kde sa striedajú útesy s rozľahlými a chránenými zátokami,
ktoré tu vznikli pri ústí riek. Najdôležitejšie zálivy sú v
Cagliari, Asinare, Alghere, Oristane a Palmase na západnom pobreží a zálivy
Golfo di Orosei a Golfo degli Aranci na východnom pobreží.
Klíma
Mierne, so zriedkavými dažďami. Od júna do septembra prší v
priemere jeden a pol dňa za mesiac.
Priemerná teplota:
júl - september 28°C, október - november 20°C, december - marec 15°C,
apríl – jún 23°C
Vodopis
Rieky, prevažne bystriny, dodávajú vodu umelým priehradným nádržiam,
slúžiacim na výrobu elektriny a na zavlažovanie. Hlavnými vodnými
tokmi sú: Tirso (150 km), na ktorej sa nachádza jazero Lago Omodeo,
Flumendosa (127 km), ktorá napája rovnomenné jazero, ďalej Flumini,
Mannu, Cixerri, Cedrino, Posada, ktoré zásobujú jazerá Mulargia a Cuja.
Jediné prírodné jazero na ostrove je Baratz, v Nurra, západne od
Sassari, zatiaľ čo vodných nádrží je tu asi päťdesiat.
Z prírodného hľadiska sú dôležité pobrežné tône. Najviac ich
je v oblasti Cagliari a Oristana. Obzvlášť v lete býva na Sardínii
nedostatok sladkej vody spôsobený nedostatočnými zrážkami.
Reliéf
Ostrov je prevažne hornatý, i keď priemerná výška je jen 364 m.
V strede Sardínie je masív Gennargentu, ktorého najvyšší vrchol
Punta Lamarmora dosahuje výšku 1 834 m. Jeden z najstarších horských
masívov Talianska sa nachádza v Campidane, jedná sa o hory Monti Linas
(1 236 m) a Caravius (1 116m) vSulcis. Výnimkou sú veľké nížiny
Campidano (oblasť Cagliari) a menšie nížiny Nurra (oblasť Sassari).
Jazyk
Sardínsky jazyk je veľmi starobylý. Vychádza z latinčiny, ktorú
na ostrov priniesli Rimania. Má mnoho nárečových podôb, z ktorých
najdôležitejšími sú: kampidánčina (campidanese), logudorčina (logudorese),
gallurčina (gallurese) a sassarčina (sassarese). Miestnou zvláštnosťou
je katalánčina a starý janovský dialekt.
Flóra
Veľmi rozšírené sú tu lesy zimných a korkových dubov a v
niektorých zónach sa ešte vyskytujú zvyšky starých tisových a cezmínových
hájov z treťohorného obdobia (zvlášť v stredovýchodnej časti
ostrova). Veľmi bohaté sú stredomorské suchomilné kraviny (macchie),
ktoré sa striedajú s borievkami a planými olivami.
Fauna
Rozšírený je sardínsky jeleň a muflón, ktorý je symbolom
ostrova. Ďalej tu žijú divoké prasatá, líšky, kuny, divé mačky,
zajace a plchy. Z vtákov sa tu vyskytuje sokol kráľovský, sokol túlavý,
orol kráľovský, sup bielohlavý, plameniaci a vzácne sultánske kury.
V mori žijú všetky druhy rýb, typických pre Stredomorie a vzácne živočíchy
ako korytnačky a tulene. Tulene boli už pred rokmi zaznamenané v
jaskyni Grotta dél Bue Marino (Jaskyňa morského býka) v zálive Golfo
di Orosei, ako aj v jaskyni Grotta di Nettuno (Neptúnova jaskyňa) v Capo
Caccia, blízko Alghera.
Zaujímavosť
Pivonka je symbolom sardínskeho kraja. Rozkvitá na jar a zahaľuje
do ružovej farby celý ostrov. Pre Sardínčanov je to dôležitá
kvetina, ktorú zrejme používali na vyháňanie démonov a čarodejníc.
|